V krajine "vychádzajúceho pokoja" priniesol iný prístup zázraky bez väčšieho narušenia každodenného života. Píše AsiaTimes. Je to vôbec možné? Ak aj áno... prečo? 

Japonsko je môj druhý domov. Prirodzene ma udalosti súvisiace s pandémiou zaujímajú. Nie len kvôli priateľom, ktorí statočne držia stráž, ale aj z dôvodu obavy o biznis, ktorý nám zaiste tento rok neprinesie želané ovocie. 

YUZU House, ktorý paradoxne vyrába skvelý produkt na prevenciu proti chrípke podľa japonského receptu, je závislý na dodávkach z Japonska. Nevyrobíme koľko by sme chceli. Asia Info Travel toho roku do Japonska, a vôbec Ázie, nepošle ani desatinu plánovanej klientely. 

Žial, ako Japonci hovoria : "Šóganai" , Nič sa nedá robiť :(. 

Návodov na riešenie situácie sa zdá byť niekoľko, každá krajina má ten svoj, neexistuje však žiaden globálny. Kým u nás v Európe, lietame z extrému do extrému, žijeme hoaxami a správami s takmer minútovým updatom, v krajine od ktorej by sme čakali príkladné správanie a až takmer militantný prístup k problému sa navonok, akoby nič vážne nedeje, počuť len samurajské ticho. 

V Japonsku začína najmasovejšia sezóna. Keď sa počasie usmeje, ľudia sa zhromažďujú v húfoch, aby sa opili pod rozkvitnutými čerešňami, niektoré reštaurácie ponúkajú 30% zľavy na „Beat The Coronavirus“, verejná doprava je plná a znova sa otvárajú zábavné parky. 

Z počiatku som na sociálnych sietiach vídaval nahnevané komentáre zahraničných priateľov tzv. Gaijin reagujúc na zákazy segregujúce cudzincov od domácich, tie však už tiež nevidno, alebo skôr zovšedneli? Tak prečo nezomiera viac ľudí? 

Do dnes Japonsko oficiálne registruje len okolo 50 mŕtvych. Ak to nie je len ďalšia hra Japonskej vlády podobná tej po katastrofe vo Fukushime, musí existovať dôvod. A tých dôvodov môže byť hneď niekoľko. 

Ďalej už budem citovať magazín AsiaTimes, ktorý sa touto otázkou zaoberal oveľa hlbšie a článok, ktorý som si prečítal aj ja, ma veľmi zaujal. Nech sa páči...

Japonský úradník, ktorý poskytol Asia Times neformálny rozhovor, uviedol, že všeobecne bola pri riešení epidémie navrhnutá stratégia : „nepýtajte sa a nehovorte“ založená na minimálnom testovaní a podporená informačnou masážou. 

Môže to znieť netransparentne, ba až neľudsky. Táto stratégia však zabezpečila pokojný a nepretržitý hospodársky rast na vnútroštátnej úrovni. Chráni už bez tak výkonný lekársky systém pred masívnym ohromením. Spočíva v pevnom základe a to v špičkovej liečbe prvotného symptomatického zabijáka z choroby - zápalu pľúc - pneumónia, na skutočne svetovej úrovni. 

Usmernenie vlády o vyhýbaní sa koronavírusu je prinajlepšom hmlisté, v najhoršom mätúce.

Vláda nariadila zatvorenie škôl a odloženie všetkých významných udalostí. Väčšina múzeí, zábavných parkov a priestorov pre podujatia boli uzavreté, niektoré sa však už znova otvárajú. Plagát, vydaný Ministerstvom zdravotníctva, práce a sociálnych vecí Japonska, ľudí varoval, aby sa vyhli „trom rizikovým oblastiam“ - slabo vetraným miestnostiam, davom a blízkemu kontaktu s inými ľudmi. Dodal, že je mimoriadne potrebné vyhnúť sa akejkoľvek situácii, v ktorej nájdete všetky tri faktory.

Ilustrácia plagátu však nerieši preplnený vlak na dochádzanie do práce. V týchto zle vetraných, preplnených bacilonosičoch na kolesách, nie je možné sa vyhnúť tesnému kontaktu obzvlášť v špičkách. Požiadať však ľudí, aby sa vyhli vlakom, by bolo pre Japan Inc. (vlakovú spoločnosť) zdrvujúce. V tejto krajine sa však zdá, že hospodárske záujmy vždy prevyšujú tie z obavy o verejné zdravie.

A čo tak zopár kultúrnych faktov?

Japonsko je známe svojou pozoruhodnou závislosťou na čistote a nosení masiek, alebo ak chcete rúšok. Je to zo zdravotných a niekedy aj kozmetických dôvodov súčasťou kultúry najmenej 100 rokov.

Japonsko nie je tak dotykovo kontaktný národ ako napríklad Francúzsko alebo Taliansko. Sociálne dištancovanie sa je súčasťou kultúry. Barbara Holthus, zástupkyňa riaditeľa Nemeckého inštitútu pre japonské štúdiá, poznamenala, že pozdravom je úklon, nie bozk na tvár alebo podanie ruky. 

"Bozkávanie ako pozdrav na verejnosti začalo až po druhej svetovej vojne," uviedola Holthus. „Objímanie medzi členmi rodiny je výrazne obmedzenejšie ako na Západe a so staršími deťmi takmer neexistuje .“

Holthus však neverí, že samotné sociálne zvyky vysvetľujú zjavne slabšie ohniská nákazy v Japonsku.

Málokto by nesúhlasil, ale existuje len málo objektívnych údajov, ktoré by poukazovali na to, ako rozšírenie infekcie skutočne napredovalo. 

„Žiadne zbytočné testy“

Dokonca aj Japonská lekárska asociácia oznámila, že existuje 290 prípadov lekárov, ktorí sa rozhodli, že pacient by mal byť vyšetrený na nový koronavírus, avšak zdravotné strediská odmietli vykonávať testy.

Aj keď rozsah epidémie sa nedá odhadnúť bez testov, japonská vláda tají údaje, udržiava nízke počty testov a robí maximum pre to, aby všetko vyzeralo „pod kontrolou“.

Odhaduje sa, že úmrtnosť na koronavírus je medzi 1% a 3% z infikovaných, hoci niektorí tvrdia, že za určitých podmienok môže byť oveľa nižšia. Tisíce úmrtí v Taliansku, krajine s veľkým ohniskom, spôsobujú, že choroba vyzerá obzvlášť smrteľne.

Na druhej strane, Južná Kórea, ktorá tiež zaznamenala závažné ohnisko, dokazuje opak. Nedávna štúdia z veľmi rozsiahlych testov vykonaných v Južnej Kórei, kde sa vykonalo takmer 4 000 testov na milión ľudí, ukazuje, že úmrtnosť infikovaných bola iba 0,6%.

U mnohých, ktorí vírus dostanú, sa nebudú prejavovať príznaky ochorenia a väčšina z nich sa uzdraví. Môže však aj zabiť - najmä vo vyššom veku - a Japonsko má najstaršiu populáciu na svete. Zahraničné Taliansko je na druhom mieste. Robí tak so zápalu pľúc vírusové ochorenie s trvalými následkami a sepsou. 

Japonská spoločnosť pre prevenciu a kontrolu infekcií (JSIPC) aktualizovala svoju príručku ku Koronavíru 10. marca.

S kľudným tónom oznamuje: „Japonsko prechádza od obmedzujúcich opatrení k obdobiu šírenia infekcie a my sa musíme tomu prispôsobiť.“ Od 6. marca získalo testovanie Covid-19 krytie v rámci národného zdravotného poistenia - ergo, „keďže sa na testovanie koronavírusu používajú verejné peniaze, je potrebné starostlivo riadiť, kto sa podrobí testovaniu.“

Opatrne dohovára každému, kto hľadá „zbytočné“ otestovanie sa, no tiež nalieha na lekárskych odborníkov, aby zabránili preľudneniu v nemocniciach tým, že pacientom s ľahkými odporučia, len aby zostali doma a vyhýbali sa ostatným.

Kriticky poukazuje na to, že keďže neexistuje žiadna osobitná liečba proti Covid-19, prioritou musí byť liečba choroby na príčinu jej patogénov.

„Základom liečby je symptomatická terapia,“ uvádza sa v príručke. Ak sa nájdu príznaky zápalu pľúc, navrhuje sa použiť všetky možné metódy liečby, ako je napríklad podávanie kyslíka a vazopresorov. Predovšetkým pripomína zdravotníckemu personálu najvyššiu prioritu: „Chráňte životy vážne chorých pacientov, najmä v prípade zápalu pľúc.“

Na šťastie, ak máte zápal pľúc v Japonsku, máte naozaj veľké šťastie.

Liečba zápalu pľúc typu A1

Japonsko má vynikajúci systém verejného zdravotníctva. Starostlivosť je cenovo dostupná, takže väčšina ľudí navštívi lekára, keď sa začnú cítiť chorí a nie až keď sa zhorší ich stav. 

Pneumónia je v Japonsku hlavnou príčinou úmrtí, najmä preto, že aspiračná pneumónia je u starších ľudí stále častejšia. Od roku 2014 má viac ako 65 rokov nárok na bezplatné, ale nepovinné očkovanie proti jednej forme zápalu pľúc. Od roku 2017 dramaticky klesá úmrtnosť.

V roku 2018 prešla pneumónia z tretej najčastejšej príčiny smrti pre Japoncov všetkých vekových skupín na číslo päť. Pokles môže byť výsledkom nie len toho akým spôsobom Ministerstvo zdravotníctva zostavuje údaje, ale tiež použitím nových liekov a rozšírené používanie CT zariadení (počítačová tomografia) na včasné zachytenie pneumónie, čo určite prispelo k zníženiu počtu úmrtí.

Pokiaľ ide o CT zariadania, Japonsko ich môže mať najviac na svete - počet na 100 000 ľudí je 101ks. Austrália so 44ks je hneď druhá. Navyše, podľa Centra pre kontrolu chorôb sú CT skenery úžasne efektívne pri hľadaní „zákalových škvŕn“, ktoré naznačujú vírusovú pneumóniu, ako je Covid-19.

Japonskí lekári môžu tiež nájsť nové spôsoby liečby.

Napríklad sa podarilo liečiť pacientov s pokročilou chorobou pomocou hydroxychlorochínu, lieku na maláriu. Liek proti astme, ktorý sa tu predáva, tiež očividne robí zázraky. Údajne žena v 70. rokoch neprestala mať iba horúčku, ale zmiernila sa aj jej ťažká pneumónia. Po prijatí pravidelnej dávky boli dvom starším pacientom odstránené respirátory a boli zotavení.

Zdá sa, že súčasný prístup k liečbe symptómov funguje. Ak pôjdete k lekárovi v Japonsku so symptómami zápalu pľúc, alebo dýchacích ťažkostí, je veľmi nepravdepodobné, že vám urobia test na nový koronavírus, ale pravdepodobne vám urobia CT alebo röntgenové vyšetrenie.

Ak lekári zistia, že máte zápal pľúc, začnú vás liečiť. Je veľmi vysoká šanca, že vás vyliečia. A ak ste vyliečený, pravdepodobne vás nebudú testovať na koronavírus. Takže prípad Covid-19 zmizne - doslova a aj štatisticky.

Čo však ak nie ste vyliečení?

Skrývanie nepríjemnej pravdy

Po jadrovej katastrofe pri Tokiu v roku 2011 vo Fukušime trvalo vláde mesiace, kým priznali, že skutočne došlo k roztaveniu jadra tzv. meltdown. Tokio v minulosti klamalo a úradníci defoultne zakrývajú škandály. Podľa prieskumu verejnej mienky v Nikkei Shimbun nebolo prekvapením, že približne 90% japonskej populácie neverilo štatistikám svojej vlády.

Ministerstvo zdravotníctva nedávno odmietlo otestovať zamestnancov, ktorí sa na karanténnej lodi Diamond Princess zamorili vírusom. Všetci boli poslaní späť do práce a 10 z nich sa neskôr ukázalo byť infikovaní.

Zdá sa, že Japonsko úmyselne podceňuje testovanie na prítomnosť koronavírusu, hoci v posledných týždňoch ho zosilnilo. 2. marca bol priemerný počet testov na milión ľudí v susednej Južnej Kórei 4 099. V Japonsku to bolo iba 72.

Štatistiky mŕtvych sú ešte temnejšie. Japonsko robí pitvy iba v 10% podozrivých úmrtí. Ak niekto v nemocnici zomrie na zápal pľúc, je pravdepodobnosť pitvy nízka. Japonsko nezverejnilo údaje o počte vykonaných pitiev s cieľom overiť, či bol koronavírus príčinou smrti. Vo vzorkách tkanív sa občas vykonáva postmortálna analýza - ale zriedka.

Medzi úmrtiami na zápal pľúc sa pravdepodobne skrývajú úmrtia na koronavírus. V Južnej Kórei zahynulo 120 ľudí z Covid-19, ale v Japonsku len 49. Je teda možné, že ľudnatejšie Japonsko zametá smrteľné prípady Covid-19 pod koberec?

Južná Kórea mala masové vypuknutie aj v juhovýchodnom meste Daegu medzi náboženskými sektami. Japonsko takú pohromu nezaznamenalo. 

Aké sú posledné údaje o úmrtiach na zápal pľúc?

Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí povedalo: „Tieto čísla vydávame, v komplexnom prieskume, iba každé tri roky.“ Ale najnovšie údaje o hospitalizáciách, z ministerstva, pochádzajú z novembra min. roka predtým, ako došlo k pandémii.

Stratégia mlčanlivosti

Stále neexistujú žiadne správy o hromadných tajných pohreboch. A nemenovaný úradník ministerstva, ktorý prehovoril pod podmienkou anonymity, navrhol redakorom z AsiaTimes neoficiálne vysvetlenie k prístupu Japonske vlády ohľadom súčasnej pandémie.

"Sme v štádiu, keď nie je reálne viesť politiku z pozície sily " uviedol štátny zamestnanec. „Musíme riešiť tie najvážnejšie prípady s tichým súhlasom doktorov , odborníkov. Ak by sa mal testovať každý, zdravotnícke zariadenia by čoskoro boli plné ľudí, ktorí pomoc skutočne nepotrebujú a na kritické prípady by nám neostalo miesto, ba čo viac, prehĺbilo by to nepriamo krízu v zdravotníctve, ktoré by tak mohlo ostať ochromené. "

Zatiaľ čo Južná Kórea a ďalšie krajiny zriadili testovacie stanice mimo miesta spôsobom "prejsť cez" , ,v Japonsku to tak nie je. Úradník však tiež priznal, že nemocnice môžu byť dnes nebezpečným miestom.

„Berte do úvahy, že ľudia a pacienti by boli vystavení vyššiemu riziku infekcie aj v preplnených nemocniciach a na klinikách - a tiež sekundárnym infekciám. Ako to vyznie? „Kašlite na chrípku, poďte sa testovať na Korona vírus!“ Zbytočné výdavky na testy sú plytvaním vládnymi zdrojmi, časom a rozpočtovými rezervami. Pre Covid-19 zatiaľ neexistuje žiadna špeciálna cesta liečby. “

V čase, keď sú ostatné krajiny v panike, keď sa takmer všetka hospodárska činnosť pozastavila na neurčito, vláda Japonska sa zamerala na tichú stratégiu. 

„Spýtajte sa sami seba: Aká je hodnota múdrosti, keď neprináša výhody pre tých, ktorí sú múdrejší? “ Väčšina infikovaných sa zotaví sama, vďaka vlastnému imunitnému systému. Najprv sa musíme postarať o tých, ktorých imunitný systém zlyháva, lebo inak samotný zdravotnícky systém zlyhá. “ 

Zdá sa, že táto stratégia zachránila zdravotný systém pred ochromením. 

Je tu ešte pravdepodobnosť, že spomínaný vakcinačný program proti pneumónii, ktorý Japonsko zaviedlo pre starších ľudí od roku 2014, môže teraz pôsobiť ako štít proti Covid-19. Táto hypotéza však ešte nebola dobre preskúmaná. "Úprimne povedané, nad tým ani moc neuvažujem." uviedol úradník.

FYI.

Marián Jakubis, MEng.

Asia Info Centrum o.z.

Zdroje: 

https://asiatimes.com/2020/03/japans-winning-its-quiet-fight-against-covid-19/?fbclid=IwAR3uErYLTC27Lfceq9dryPI3y2r9ynA4XyJtUtL8ZK5fZTUGc5DMuU7Zr5s

JNTO: https://www.jnto.go.jp/